Hrad Lietava

K počiatkom hradu sa viaže niekoľko povestí. Jedna z nich podáva vysvetlenie jeho vzniku. V skutočnosti sú však počiatky hradu neznáme. Pravdepodobne ho dali postaviť predkovia Balassovcov v druhej polovici 13. storočia na obranu svojich majetkov v západnej časti Žilinskej kotliny.

Na začiatku nasledujúceho storočia sa Lietavy zmocnil Matúš Čák Trenčiansky a po jeho smrti v roku 1321 hrad obsadilo kráľovské vojsko. Pod správou kastelánov koruny zostal až do roku 1360, kedy sa kráľ Ľudovít Veľký odvďačil lietavským hradným panstvom krajinskému sudcovi Štefanovi Bubekovi za jeho vojenské služby.

Striedanie dynastií na uhorskom tróne po vymretí Anjouovcov sprevádzali búrlivé udalosti. Nový kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1393 Bubekovcom pre zradu Lietavu odňal. V nasledujúcom období sa na hradnom panstve vystriedalo niekoľko držiteľov. Boli to predovšetkým Stiborovci a s nimi spríbuznení poľskí šľachtici.

V roku 1474 kráľ Matej Korvín hrad daroval svojmu vojenskému veliteľovi Pavlovi Kinizsimu, ktorý Lietavu podstatne rozšíril a opevnil. Hrad s veľkým prehľadom prispôsobil vtedajšej úrovni vojenskej techniky a novým spôsobom dobývania.

Na začiatku deväťdesiatych rokov 15. storočia dal Pavol Kinizsi hrad do zálohu Štefanovi Zápoľskému a ten po vojvodovej smrti už ako uhorský palatín dostal v roku 1495 od kráľa Vladislava II. Jagelovského Lietavu do dedičného vlastníctva. Jeho syn, uhorský protikráľ Ján Zápoľský, v čase dvojvládia daroval zdedený hrad bratom Petrovi a Mikulášovi Kostkovcom, ktorí pôsobili v jeho službách a Lietavu ubránili pred útokmi vojsk druhého kráľa Ferdinanda I. Habsburského.

Pán Mikuláš opevnenie Lietavy ešte zlepšil a uchránil ju aj pred nárokmi Báthoryovcov, ktorí dostali na hrad rovnako ako on kráľovskú donáciu. Po jeho smrti v roku 1558 celé hradné panstvo prešlo do vlastníctva Mikulášovho zaťa Františka Thurzu, bývalého administrátora nitrianskeho biskupstva, ktorý sa vzdal úradu a prestúpil na Kostkovu protestantskú vieru.

Thurzo dal hrad veľkoryso prestavať a vyzdobiť talianskym kamenárom, murárom a maliarom v duchu renesancie. Nadstavané paláce vtedy skrášlili oblúčikovou atikou. Súčasne prestavali na reprezentatívny renesančný kaštieľ aj bývalý vodný hrad v Bytči, kam sa po smrti pána Františka presídlila jeho rodina. Lietava potom slúžila Thurzovcom na uskladnenie cenností, archívu a v nepokojných časoch stavovských povstaní ako prechodné, dobre opevnené sídlo.

V roku 1621 oravsko-bytčianska vetva Thurzovcov vymrela po meči Františkovým vnukom Imrichom, synom lietavského rodáka palatína Juraja Thurzu. Dediči v ženskej línii si lietavské panstvo rozdelili, no hrad pre nesvornosť a neochotu spolumajiteľov podieľať sa na jeho údržbe začal pustnúť. Zachovaný inventár z roku 1729 predstavuje už hrad v zániku.

Ešte predtým však hrad a jeho okolie trpel aj častým vyčíňaním zbojníkov. Zvlášť na začiatku 18. storočia sa zbojníctvo veľmi rozmohlo a najväčšou legendou medzi zbojními bol sám Juraj Jánošík.

Zdroj: www.dromedar.sk